"Man needs to choose , not hust accept , his destiny ."

9. ledna 2010 v 18:47 | Bo / The fifth mountain
Hmm ...
Tak začína článok o mne ...
Práve v momente keď som si pustila hudbu a začala sa učiť Britsko-Americkú literatúru som pochopila prečo som sa na tu školu dala a kto vlastne som ....
Za posledné dva mesiace som asi dva týždne vkuse plakala kvoli stressom zo školy ...
Za posledné dva mesiace som si asi 178 krát povedala " Na čo si tam išla ?"
Za posledné dva mesiace som si prišla tak neschopná ako asi nikdy v živote ...
A teraz som si zrazu sadla za tu učebnicu spracovanú nasou pani profesorkou a pochopila som to ...
Jednoducho som začala čítať o tích úspešných spisovateľoch typu George Gordon Lord Byron ,Percy Bysshe Shelley , Mary Ahelley , John Keate všetci títo boli predstavitelia romantizmu . A absoltne to nemalo nič spoločné s romantikov . Písali o ľudoch každodenných . A vtedy som pochopila .
"Kurva mňa to baví ." Baví ma dozvedieť sa o tom ako to kedysi bolo , o tom ako si ľudia rozprávali rozprávky o tom ako pracovali do noci za minimalný plat a zaujíma ma aj to prečo v tú dobu mali štýl písania taký aký mali . To ma baví .
Tak isto ma baví prísť tam smiať sa cez hodinu cez prestávku stále lebo o tom to tam je .
Milujem tu trúbu malinkú , ktorá pri mne sedí a dá mi na teste odpísať skoro všetko a pritom to ja zle odpíšem a potom mi vraví , že ako možem byť taká sprostá . A milujem aj to keď si hovoríme vtipné veci , ktoré sú sylno "gymplácke" lebo sedíme tam v tej malej miestnosti plnej krížov (bohovi za chrbtom) a keď zazvoní nam teta oznámi " Skončila prvá hodina začína malá prestávka " a potom ide asi 10 sekúnd niaka hudba , ktorá je strašne odveci ale mňa to baví ...
Tak isto ako keď sa mi niečo na gramatike podarí a slečna z ľavej strany sa nakloní na moju stranu a vraví " A to si odkiaľ odpísala ?" ja viem vám to príde ako keby som bola neuveriteľný výmlet a všetko iba odpisujem ale my sa takým sposobom doberáme a baví nás to ..
A milujem keď pred matikou alebo ruštinou zamnou každý príde a povie " Ty to dáš." Lebo vedia , že sa toho nesmierne bojím . Oni vedia aj to , že nikdy nebudem normálna a nikdy nestratím moju iróniu . A tak isto vedia to , že ich milujem ...
Dokonca aj náboženstvo dostalo taký ten správny " feeling " a keď sedíme v modlitebne na tých schodíkoch a farár nám spomína mená typu "Judáš , Mojžíš " o , ktorých viem len to , že mali niečo s Ježišom a nič viac aj tak ma to baví lebo on to tak vraví a dovolí mi sa ho pýtať hocičo odveci a dokonca mi aj s chuťou odpovie ...
Tak isto milujem konverzáciu alebo keď robíme na hodine niaku prácu "umeleckého " smeru a na konci ju máme prezentovať . Ja som v umení úplne hrozná . Niečo tam dám niaku šmuhu , niečo vystrihnem a dojdem pred tabulu a začnem to prezentovať a všetci s otvorenou papulou hľadia na mňa a ja sa tvárim , že presne to ma to moje " dileo " vyjadrovať a vyhrám ..
Preto to tam milujem ...
Tak isto ťažká hodina morfológie , ma absolutne baví keď sa možeme hádať a presadzovať svoje názory a profesorka nás v tom podporuje a zakazuje nám brať iných názory ...
Ja viem , že matika nikdy nebude v mojom obore . Ja viem , že trpím dislexiou a tymi ostatnými vecami . A takysto viem , že moje zdravie je narušené . Ale proste to ma v tú chvíľu keď tam sedím a smejem sa a diskutujem alebo čítam .. alebo počúvam čo kto vynalizol .. alebo čítam hamleta alebo proste niečo keď tam robím nnevadí mi nič to zlé !! A preto viem , že som si vybrala správne .....
Nebudem patriť medzi tých "populárnych " ale načo by mi to bolo . Preto som tam nešla .
Stratila som možno viac ako som tam našla ale o to tu išlo .
Chcela som odísť vidieť niečo nové .
Chcela som byť samostatná a trápiť sa s vecami a prísť na ich riešenia sama .
Chcela som , aby bol hrdý .
Všetko až na to posledné sa mi splnilo .

Ale nejdem sa trápiť na čo mi to bude ...
Budem makať na tom , aby som bola hrdá ja na seba a nie oni na mňa ..
Preboha ...
Veď ja som strojcom svojho života ...
Aj tak by som mu nebola po chuti nikdy lebo on má jeho ...
Však ale na čo ...
Je tu približne 7 mesiacov keď som v tej škole s nimi ...
A mám tu zvyšných 5 mesiacov na návrat do prostredia , ktoré som mojim odchodom stratila ..

Chcela som byť spisovateľkou , psychologičkou , právničkou , kozmetičkou , predavačkou v obchode , učiteľkou dnes však chcem byť sama sebou ...
Zabúdajte na to , že sa vy na mňa vyseriete a potom sa budete vtierať zabudnite !
Buď budete pri mne vždy alebo nikdy ...
Nechcem mať moj život napísaný na papiery ..
Nechcem vravieť čo spravím ...
Nechcem písať o veciach , ktoré urobil niekto ...
Ja chcem spať samú seba !!
Zrejme chcem veľa ...
Keď poviem , že chcem spať samú seba nemyslím tým , že chcem iba seba ja chcem tých ľudí , čo boli pri mne kým som to bola JA a chcem ten postoj k životu ...
Chcem tu odvahu ..
Ale prečo píšem chcem ? Keď si predsa verím , že ja ju mať budem ?
Prečo ?
Lebo všetko je to na začiatku a možno by som ani chcem nemala písať lebo nie všetkých som stratila ale ja to chcem možno ešte lepšie ako to bolo vtedy !!!
Čo tak otvoriť niaku knihu bez textu , bez obrázkov , bez nadpisov jednoducho čistých veľa listov a nech ju píše váš osud , život ....
Keď si len predstavim koľko času som stratila . Koľko krásnych chvíľ som premenila na zlé .. A koľko vecí pokazila a to len preto , že som bola zatrpknutá a sklamaná bez niakeho pocitu , že " Strácaš to čo už spať nájsť nepojde " Dnes som len tak listovala a videla som všetko to čo som písala , kreslila to , čo som sa tak snažila a všetko som robila preto , aby boli oni spokojný ..
Trápila som sa dva roky a potom prišiel okamih keď bola ukážka mojej práce a oni ani neprišli ?
A tak som vše hodila a odišla z vlastnej prehliadky a išla za ním . Bol tam s ním a ukázala som mu ten papier s diplomami za všetky tie galérie a posrané prehliadky a neviem čoho bolo tam asi 25 papierov na každom bolo napísané " za najkrajšiu prácu " , " za najúspešnejšiu časť výstavy " ," za najkrajší odev " a on len pozrel na mňa . Nič ani sa na tie papiere nepozrel . A zasmial sa . Povedala som mu nech sa na to pozrie . A on , ze nemá čas , že možno inokedy , že aj tak to je len tak .
Vtedy mi to doplo , že robiť niečo kvoli niekomu alebo robiť to pre niekoho kto vám to neoplatí je to strašná kravina .
Jebala som sa s tím dva roky . Kreslila po nociach , behala do galérie a spať , zháňala materiál a neviem čo všetko a načo mi to bolo ?
Na hovno !!
Potom som chcela ísť na gympél . Nemohla som . Lebo je to ta najväčšia kravina akú by som urobila . Išla som , zobrali ma , a dnes tam študujem .
No a teraz je to dobrá škola a mám tam ostať aj keď sa mi nedarí .
Veď fajn beriem baví ma to všekto ale nič absolutné omg ...
Sralo ma to tak , ze som cez noci plakala , chodila ku psychológovi a zmenila som sa na to čo som dnes ...
Ale prečo ?
Lebo !
Pýtala som sa ho !
A on prisahal .
Ako može niekto prisahať a pritom si byť vedomí , že klame .
To neni človek ...

Všetci tí , ktorích ja obdivujem sú obyčajný . Nie su to hollywoodske hviezdy , neuvidíte ich na plagátoch , neuvidíte ich na nete , na facebooku nikde !!!
Sú to obyčajný ľudia !Sú to ľudia , ktorí maju deti a starajú sa o ne . Sú to ľudia , ktorí Vám ostatným prídu neschopný ! Ale ja och milujem . Oni nepotrebuju kradnúť , nie su hollwoodske hviezdy ale cez to všetko vyzerajú úžasne .
Žena , ktorá stáva o 6 ráno budí deti a robí im desiatu . Žena , ktorá stojí pri svojom muži vždy .
Žena , ktorá má možno 150 kíl a žije na dedine a stará sa o dobytok ale vždy pekne navarí , pokecá a pomože svojim kamarátkam .
Alebo je to pani , ktorá ma hluchého muža lebo je už chudák starý a aj tak ho nesmierne ľúbi .
Toto je obdivujem !
Lebo toto sú ľudia .
A milujem všetkých historických básnikov , poetov, dramatikov a spisovateľov .
Lebo aj preto , že boli na tu dobu a na to všetko čo dokázali ponižovaný mnohokrát obvinený z roznych pokritectiev dokázali ďalej tvoriť .

Nenávdím cofeín a pritom ho nesmierne milujem .
Droga ? Možno .
A čo marihuana . Milujete ? Milujte !
Nechcem zažiť autonehodu , bojím sa straty pamäte všetkého toho krásneho .
Zabúdam na zlé a žijem len krásnym .


Bo ....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 never-the-same never-the-same | Web | 9. ledna 2010 v 19:00 | Reagovat

Prečítané.
Vždy ako dočítam tvoje články,mam toho tolko čo napisať, ale pritom nič.
Len mi beha hlavou milion veci, o ktorych si hovorila...
A núti ma to zamyslieť sa.
Myslím že to je viac...(že ma donutiš sa zamyslieť nad niečim) akoby som mala dať koment, ktorým aj tak nevyjadrim všetko.
Tak díky Bo. Práve som sa tu išla vykašlať na ulohu ..Ale nevzdám to, budem to robiť dovtedy, kym sa mi to nepodari. Ako oni.

2 Lenka:) Lenka:) | Web | 9. ledna 2010 v 22:52 | Reagovat

boze krasny clanok! ja nemam co povedat...mam pocit,ze si znova spet:)

3 wlassocka wlassocka | Web | 10. ledna 2010 v 16:56 | Reagovat

ten šlánok, no.. dostal ma.
ty to wieš že tak krásne napísať wšetko. newjem čo mám na to powedať čo si napísala. proste. dostal ma.

4 wlassocka wlassocka | Web | 11. ledna 2010 v 13:47 | Reagovat

prečítala, a s radosťou =)
Hej hej je to discoclub =D kde? .. w Dubnici nad Váhom .. ty si odkial ak sa možem opýtať? =DD
Presne presne . tá asť jak ide že:ty si moja prwá a a a a .. A ten industrial =D a to užž som ho mala mať dáwno =D .. no bojím sa aj ja =D .ale ked ja hot ak moc chcem =D. a on sám mi powedl .. ten ku ktorému si to idem dať prepichnuť.. on sám mi powedal že to tam dosť bolíí .. áááw .. takže sa bojím ešte wiac =D .ale ja to wydržím! =D a budem mať Industrial =D ktorý pomenujem Chanel =D

5 Andrej Andrej | Web | 11. ledna 2010 v 18:20 | Reagovat

Veľmi podnetný článok, hlavne tá časť o obdive obyčajných ľudí. Máš zaujímavé myšlienky. Napísala by si mi mail (hmmwv@azet.sk), mohli by sme pokecať aj o obdive a podobných veciach. Inak, tie postavičky v tom modeli sú veľké ako jeden článok prstu. ;-)

6 Charlottka Charlottka | Web | 11. ledna 2010 v 18:35 | Reagovat

jeee zlatko ty zijeees? ou...som netusila mozem pak hodit k affs?

7 Charlottka Charlottka | Web | 11. ledna 2010 v 19:06 | Reagovat

ahoj milacik no som rada ze zijes ze si chodila na moje blogy lebo ja ta vkuuuse moc lubim a nevedela som t anajst...moja skola je taka ista kopec rysovania a tak ale ja si koli vam vsetkym hladam cas na ten blog a s dojkom je to ok..slubil mi ze s apokusi byt lepsi...ze na mna nechce byt zly atd ale to uz setko ostatne napisem do clanku okolo 10tej ked podem buvat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.