Leden 2010

Prečo nechápe , že je to to jediné čo mám . A keď sa mi tam hrabe tak sa hrabe v celom mojom živote ! Prečo to nechápem ?

22. ledna 2010 v 19:47 | Bo
Nervy ..
Hmm .. Nervy ..
Ak nevychytáš moment a nekopneš ty . Dokpú ťa oni .
Tí dobrý odchádzajú a opúšťajú ma . A ty zlý sa na mňa prilepili ako pijavice .
Zostly len únavné hodiny , snaženie sa , hádky a poznámky .
Dnes neviem nič .
Tušila som , že sa tešiť nemám .
Nemala som sa . A nabudúce sa ani nebudem .
Strach .
Zima .
Slzy .
Šťastie .
Chorá ?
Asi .
Zdanie klame .
Ml pravdu .
Je piča .
Báseň ?
Možno .
Pochopiť ?
Nedá sa .
Ľúbiť ?
Neľúbiť !
Sex?
Prachy!
Živnosť ?
Bordel .
Svet ?
Moj svet !
Tma ?
Slnko!
Ocino ?
Ano !
Leto ?
Jar !
Škola ?
Gympel !
Ona ?
Ona !

Čo bude ďalej ?
Zvládnem to ?!
Musím .
Potrebujem čas .
Potrbujem vzduch .
A cítim potrebu žiť .
Zas sex ?
Nie .
Vzduch , vietor , pisok , my .
My sme piesok planéty .
Umrieme a všetko ostane rovnaké .
Stromy , more , ryby , ľudia .
Všetko .
To nás učila .
A zrazu chce odísť .
Nenachádzm iné slovo len "šit".
Žiť ?
Načo ?
Primitívne .
Ale potrebné ?
Kurvá !
Ziapal .
Barborka .
Oslovoval .
A zrazu .
Nič .
Cit ?
Hodinky !
Boh ?
God !
1?
I!

(Tento príspevok nedáva zmysel no neni v žiadnom rozpore s myšlienkami autora )
Za pochopenie .
Sa neďakuje .
Bo

Všetci ideme do jedného cieľa . Len inou cestou .

17. ledna 2010 v 23:00 | Bo
Premýšlali ste niekedy nad tým , že či to čo chcete si zaslúžite ?
Chcete to bez ohľadu na to , či to potrebujete .
Chcete to preto , aby ste to mali .
Ale zaslúžite si to ?
Mnohokrát keď človek niečo nesmierne chce tak sa nevedomky stáva sebcom .
Podotýkam , že nevedomky .
Podporujem a vždy budem podporovať ľudí okolo mňa v ich ceste .
Milujem to keď mi niekto povie čím chce byť , čo chce dokázať , čo potrebuje .
Milujem to .
Vtedy vidím tu originalitu v tej osobe .
Nejde mi o výzor . Nejde mi o peniaze . Ide mi o ich sny .
O to ako sa krásne cítia keď vá
m vravia čo chcú .
Vtedy sa ocitnú na tom mieste , v tom okamihu , s tou osobou s ktorou chcú byť .
Úsmev a únik od reality .
To im napomáha .
Preto žijú .
Preto žijem aj ja .
Možno som taká tá typicky zasnená slečna s rozumom dieťaťa .
Ale ja pre to žijem .
Žijem pre názory iných . Žijem ich spoločnosťou .
Nedávam sa nimi ovplyvňovať alebo meniť len ich milujem .
Milujem keď na mň zvreští lebo je nervózna , milujem keď sa na mňa hodí a skoro mi vybije všetky zuby lebo je to ona , milujem keď vreští na celú ulicu bez ohľadu na to , že všetci na ňu čumia a ja sa smejem na zemi , milujem to ako sa mi pozdraví a ja ho nevidím .
Oni su kamaráti a ja milujem na nich doslova všetko .
Lebo sú to osoby , ktoré keby vedia ako sa cítim tak ma stisnú a vynadajú lebo som im to nepovedala skor .
Sú to tie bezcharákterné osoby s nenormálny charakterom . (Veta dáva zmysel asi len mne )
Sú to úplne odlišné osobnosti .
Za to čo som ich kedysi chcela zabiť , za to ich dnes milujem .
Za všetky tie hodiny keď som ich stratila a stopovala . za celé tie dni keď sme behali ako zmyslov zbavený a kričali "Láska je najviac " . Za celý ten čas čo sme náhodným ľudom prikazovali , aby zavolali blýzkym a povedali im ako ich milujú .
Za to , že robia všetko naopak . Ale úplne všetko .
Za to ich milujem ....

Prečo mi to robí ?

14. ledna 2010 v 21:32 | Bo
Prečo mi to robí ?
Prečo mi píše také krásne veci keď je odomňa tak ďaleko .
On vie ako mi urobiť úsmev a dobrú náladu on to vie .
Vie aká som , že som tá pojašená čo má v piči .
On to vie .
A ja viem aký je on .
V ušiac mi znie " So many people think we must be alone ." Tancujem si do rytmu aj keď tancovať neviem . Všade bordel , nepoučená , nevysypané smeti , nepobalená . Ale dnes som si povedala , že budem dlho hore ! Dnes sa nedám ! Dnes nie . "Hello" Tento článok možno nebude dávať žiadny zmysel . Pretože to čo práve cítim ani nemá zmyse
l a tak ho nemám kde hľadať .
Zajtra idem domov . Konečne príjde piatok a ja sadne
m do auta smer -home .No práve preto by som si to moje prebytné "bydlište" mala upratať , aby som mohla čo najskor od tiaľto utiecť .

Vravel také hlboké myšlienky mal taký prehľad o živote . Prešiel si všeličím .
"Nemôžeš is nechať nahovoriť niekým , že si niekto iný .Musíš robiť to prečo si stvorený ." Myslela to tak , že každý je tu na to na čo chce . Ak túžite byť fotografom tak ním budte lebo preto ste tu .
Ak chcee byť umelcom budte ním , aj keď neviete kresliť , to predsa neni to podstatné . To podstatné je to čo pri tom cítite !

Závidite niekomu niečo ?
Sú to peniaze ?
Krása ?
Inteligencia ?
Chlap ?
Preboha nezávite .Vy nenávidite keď niekto závidí vám a vy to robíte a pritom možete mať všetko to čo má on ak sa budete tak trápiť a drieť ako on .
Nič neni nedosiahnuteľné veď dnes možete ísť na mesiac . Dne možete volať z ulice . Dnes je toľko možností .


Poď .
Hraj sa .
Poď .
Rozdaj sa .
Poď .
Nech viem , že tu niesom sama .
Poď .
Hýb sa , tak ako ti tvoje pocity vravia .
Poď .
A krič " Je mi tak na nič až mi je fajn "
Poď .
A opakuj tú vetu až dovtedy kým sa o tom nepresvedčíš .
Poď ku mne .
Hýb sa so mnou a krič so mnou .
" Sme dvaja . "
Poď .
Hraj sa so mnou , krič so mnou , nadávaj so mnou .
Poď .
Ľahni si vedľa mňa .
Poď .
A pobozkaj ma .



El

Buď som tak neschopná , naivná alebo neviem ...

11. ledna 2010 v 19:56 | Bo
Všetko bolo fajn . Všetko išlo tak ako malo aj keď možno nie ,ale tie malé chybičky som sa snažila nevidieť ... Verila , dúfala , snívala som ... A kuk sem kuk tam zas sa to fajne dojebalo ....
Myslela som si , že na to mám ...
Že v šetkom zlom je aj niečo dobré ..
Že nič nie je také zlé ako sa zdá ..
A , že všetky veci raz aj tak budú fajn ...
Možno budú , ale ja ich potrebujem teraz ...
Znie to sebecky !
Ja viem ....
Je toto začiatok nového týždňa , ktorý bude plný sĺz ?
Alebo je to začiatok týždňa , ktorý mi mal povedať "Kurva uvedom sa !" ?
Viem . Ja viem .
Všetko som si sposobila sama ....

Ale už viac nie !


"Man needs to choose , not hust accept , his destiny ."

9. ledna 2010 v 18:47 | Bo / The fifth mountain
Hmm ...
Tak začína článok o mne ...
Práve v momente keď som si pustila hudbu a začala sa učiť Britsko-Americkú literatúru som pochopila prečo som sa na tu školu dala a kto vlastne som ....
Za posledné dva mesiace som asi dva týždne vkuse plakala kvoli stressom zo školy ...
Za posledné dva mesiace som si asi 178 krát povedala " Na čo si tam išla ?"
Za posledné dva mesiace som si prišla tak neschopná ako asi nikdy v živote ...
A teraz som si zrazu sadla za tu učebnicu spracovanú nasou pani profesorkou a pochopila som to ...
Jednoducho som začala čítať o tích úspešných spisovateľoch typu George Gordon Lord Byron ,Percy Bysshe Shelley , Mary Ahelley , John Keate všetci títo boli predstavitelia romantizmu . A absoltne to nemalo nič spoločné s romantikov . Písali o ľudoch každodenných . A vtedy som pochopila .
"Kurva mňa to baví ." Baví ma dozvedieť sa o tom ako to kedysi bolo , o tom ako si ľudia rozprávali rozprávky o tom ako pracovali do noci za minimalný plat a zaujíma ma aj to prečo v tú dobu mali štýl písania taký aký mali . To ma baví .
Tak isto ma baví prísť tam smiať sa cez hodinu cez prestávku stále lebo o tom to tam je .
Milujem tu trúbu malinkú , ktorá pri mne sedí a dá mi na teste odpísať skoro všetko a pritom to ja zle odpíšem a potom mi vraví , že ako možem byť taká sprostá . A milujem aj to keď si hovoríme vtipné veci , ktoré sú sylno "gymplácke" lebo sedíme tam v tej malej miestnosti plnej krížov (bohovi za chrbtom) a keď zazvoní nam teta oznámi " Skončila prvá hodina začína malá prestávka " a potom ide asi 10 sekúnd niaka hudba , ktorá je strašne odveci ale mňa to baví ...
Tak isto ako keď sa mi niečo na gramatike podarí a slečna z ľavej strany sa nakloní na moju stranu a vraví " A to si odkiaľ odpísala ?" ja viem vám to príde ako keby som bola neuveriteľný výmlet a všetko iba odpisujem ale my sa takým sposobom doberáme a baví nás to ..
A milujem keď pred matikou alebo ruštinou zamnou každý príde a povie " Ty to dáš." Lebo vedia , že sa toho nesmierne bojím . Oni vedia aj to , že nikdy nebudem normálna a nikdy nestratím moju iróniu . A tak isto vedia to , že ich milujem ...
Dokonca aj náboženstvo dostalo taký ten správny " feeling " a keď sedíme v modlitebne na tých schodíkoch a farár nám spomína mená typu "Judáš , Mojžíš " o , ktorých viem len to , že mali niečo s Ježišom a nič viac aj tak ma to baví lebo on to tak vraví a dovolí mi sa ho pýtať hocičo odveci a dokonca mi aj s chuťou odpovie ...
Tak isto milujem konverzáciu alebo keď robíme na hodine niaku prácu "umeleckého " smeru a na konci ju máme prezentovať . Ja som v umení úplne hrozná . Niečo tam dám niaku šmuhu , niečo vystrihnem a dojdem pred tabulu a začnem to prezentovať a všetci s otvorenou papulou hľadia na mňa a ja sa tvárim , že presne to ma to moje " dileo " vyjadrovať a vyhrám ..
Preto to tam milujem ...
Tak isto ťažká hodina morfológie , ma absolutne baví keď sa možeme hádať a presadzovať svoje názory a profesorka nás v tom podporuje a zakazuje nám brať iných názory ...
Ja viem , že matika nikdy nebude v mojom obore . Ja viem , že trpím dislexiou a tymi ostatnými vecami . A takysto viem , že moje zdravie je narušené . Ale proste to ma v tú chvíľu keď tam sedím a smejem sa a diskutujem alebo čítam .. alebo počúvam čo kto vynalizol .. alebo čítam hamleta alebo proste niečo keď tam robím nnevadí mi nič to zlé !! A preto viem , že som si vybrala správne .....
Nebudem patriť medzi tých "populárnych " ale načo by mi to bolo . Preto som tam nešla .
Stratila som možno viac ako som tam našla ale o to tu išlo .
Chcela som odísť vidieť niečo nové .
Chcela som byť samostatná a trápiť sa s vecami a prísť na ich riešenia sama .
Chcela som , aby bol hrdý .
Všetko až na to posledné sa mi splnilo .

Ale nejdem sa trápiť na čo mi to bude ...
Budem makať na tom , aby som bola hrdá ja na seba a nie oni na mňa ..
Preboha ...
Veď ja som strojcom svojho života ...
Aj tak by som mu nebola po chuti nikdy lebo on má jeho ...
Však ale na čo ...
Je tu približne 7 mesiacov keď som v tej škole s nimi ...
A mám tu zvyšných 5 mesiacov na návrat do prostredia , ktoré som mojim odchodom stratila ..

Chcela som byť spisovateľkou , psychologičkou , právničkou , kozmetičkou , predavačkou v obchode , učiteľkou dnes však chcem byť sama sebou ...
Zabúdajte na to , že sa vy na mňa vyseriete a potom sa budete vtierať zabudnite !
Buď budete pri mne vždy alebo nikdy ...
Nechcem mať moj život napísaný na papiery ..
Nechcem vravieť čo spravím ...
Nechcem písať o veciach , ktoré urobil niekto ...
Ja chcem spať samú seba !!
Zrejme chcem veľa ...
Keď poviem , že chcem spať samú seba nemyslím tým , že chcem iba seba ja chcem tých ľudí , čo boli pri mne kým som to bola JA a chcem ten postoj k životu ...
Chcem tu odvahu ..
Ale prečo píšem chcem ? Keď si predsa verím , že ja ju mať budem ?
Prečo ?
Lebo všetko je to na začiatku a možno by som ani chcem nemala písať lebo nie všetkých som stratila ale ja to chcem možno ešte lepšie ako to bolo vtedy !!!
Čo tak otvoriť niaku knihu bez textu , bez obrázkov , bez nadpisov jednoducho čistých veľa listov a nech ju píše váš osud , život ....
Keď si len predstavim koľko času som stratila . Koľko krásnych chvíľ som premenila na zlé .. A koľko vecí pokazila a to len preto , že som bola zatrpknutá a sklamaná bez niakeho pocitu , že " Strácaš to čo už spať nájsť nepojde " Dnes som len tak listovala a videla som všetko to čo som písala , kreslila to , čo som sa tak snažila a všetko som robila preto , aby boli oni spokojný ..
Trápila som sa dva roky a potom prišiel okamih keď bola ukážka mojej práce a oni ani neprišli ?
A tak som vše hodila a odišla z vlastnej prehliadky a išla za ním . Bol tam s ním a ukázala som mu ten papier s diplomami za všetky tie galérie a posrané prehliadky a neviem čoho bolo tam asi 25 papierov na každom bolo napísané " za najkrajšiu prácu " , " za najúspešnejšiu časť výstavy " ," za najkrajší odev " a on len pozrel na mňa . Nič ani sa na tie papiere nepozrel . A zasmial sa . Povedala som mu nech sa na to pozrie . A on , ze nemá čas , že možno inokedy , že aj tak to je len tak .
Vtedy mi to doplo , že robiť niečo kvoli niekomu alebo robiť to pre niekoho kto vám to neoplatí je to strašná kravina .
Jebala som sa s tím dva roky . Kreslila po nociach , behala do galérie a spať , zháňala materiál a neviem čo všetko a načo mi to bolo ?
Na hovno !!
Potom som chcela ísť na gympél . Nemohla som . Lebo je to ta najväčšia kravina akú by som urobila . Išla som , zobrali ma , a dnes tam študujem .
No a teraz je to dobrá škola a mám tam ostať aj keď sa mi nedarí .
Veď fajn beriem baví ma to všekto ale nič absolutné omg ...
Sralo ma to tak , ze som cez noci plakala , chodila ku psychológovi a zmenila som sa na to čo som dnes ...
Ale prečo ?
Lebo !
Pýtala som sa ho !
A on prisahal .
Ako može niekto prisahať a pritom si byť vedomí , že klame .
To neni človek ...

Všetci tí , ktorích ja obdivujem sú obyčajný . Nie su to hollywoodske hviezdy , neuvidíte ich na plagátoch , neuvidíte ich na nete , na facebooku nikde !!!
Sú to obyčajný ľudia !Sú to ľudia , ktorí maju deti a starajú sa o ne . Sú to ľudia , ktorí Vám ostatným prídu neschopný ! Ale ja och milujem . Oni nepotrebuju kradnúť , nie su hollwoodske hviezdy ale cez to všetko vyzerajú úžasne .
Žena , ktorá stáva o 6 ráno budí deti a robí im desiatu . Žena , ktorá stojí pri svojom muži vždy .
Žena , ktorá má možno 150 kíl a žije na dedine a stará sa o dobytok ale vždy pekne navarí , pokecá a pomože svojim kamarátkam .
Alebo je to pani , ktorá ma hluchého muža lebo je už chudák starý a aj tak ho nesmierne ľúbi .
Toto je obdivujem !
Lebo toto sú ľudia .
A milujem všetkých historických básnikov , poetov, dramatikov a spisovateľov .
Lebo aj preto , že boli na tu dobu a na to všetko čo dokázali ponižovaný mnohokrát obvinený z roznych pokritectiev dokázali ďalej tvoriť .

Nenávdím cofeín a pritom ho nesmierne milujem .
Droga ? Možno .
A čo marihuana . Milujete ? Milujte !
Nechcem zažiť autonehodu , bojím sa straty pamäte všetkého toho krásneho .
Zabúdam na zlé a žijem len krásnym .


Bo ....

It gonna ..

9. ledna 2010 v 1:16 | Bo
Človek je zvláštny tvor ...
Pre neho je lahšie robiť zle ako dobre ...
Pre neho je lahšie zalúbiť sa ako odlúbiť ...
Pre neho je lahšie prijať pokušenie ako mu odolať ...
Pre neho je lahšie zabiť sa ako žiť...
Pre neho je lahšie urobiť niečo a potichu čušať ako sa priznať a vzaiť na seba zodpovednosť...
Pre neho je ľahšie sťažovať sa ako urobiť niečo k tomu ,aby sa sťažovať nemusel ...
Ale prečo je to tak ?...
No to vám ja nepoviem ..
Možno je to preto , že sme zvyknutý , že to niekto za nás urobí .. Alebo , že sa na to časom zabudne ... Alebo všetko raz bude lepšie .. Ale komu sa chce čakať ?... No mne nie ..
Mne sa nechce čakať kedy to bude take ako chcem a preto sa snažím robiť veci ,aby som žila ako chcem ..
Divné ?..
Nie !
Ťažké?
Áno ...
Ale dá sa to zvládnuť ...
Ide to ...
Keď sa už totižto rozhodnete urobiť niečo pre svoje okolie a pre seba samého .. Musíte počítať s tým , že nebude to vždy lahké ..
Ono viete .. Existuje taká vlastnosť , že Závisť sa to volá ...

Každý ju máme v sebe ...
Ale načo závidieť keď so snahou možeme to mať aj my ?..
Prečo ?...
Na to si musíte ... Odpovedať sami ...


Bo ..


Len slová ...

7. ledna 2010 v 23:48 | Bo
Ako dážď z neba padajú na tvoju hlavu.
Vieš, že sa ťa netýkajú a predsa tak strašne bolia.
Prenikajú do srdca ako najostrejší šíp.
Šíp, ktorý ťa zráža na kolená, padáš.
Veď sú to len slová.
Slová, ktoré sa v momente rozplynú.
No ty počuješ ako ti pomaly prenikajú do srdca.
Slová tak chladné, tak bezcitné...
Priateľ sa stáva nepriateľom, láska sa mení na nenávisť.
Už nerozoznáš dobro od zla,
už márne je hľadanie tvojho cieľa.
Stal si sa obeťou neprávom? Nikoho to nezaujíma.
Lúbiš? Nechaj si to pre seba.
Slov, ktorými by si to vyjadril už niet.
Každý sa hrá na obeť, a pritom si neuvedomuje,
že s ním trpia aj jeho blízki.
Bez slov by nám bolo smutno,
no so slovami ako zrada, nenávisť a beznádej
by bolo lepšie nežiť na tomto svete.
Koľkokrát v živote si trpel neprávom, no nie si sám.
Skús zavrieť oči, predstav si raj...
Mysli na krásne chvíle, aj keď ich bolo tak málo.
A povedz prvej osobe, ktorú stretneš: "Mám ťa rád."
Nečakaj odpoveď, bo človek už zabudol na všetky vľúdne slová.
Skloní zrak... Duša sa mu zachveje, ale on už nebude vedieť prečo.
Radosť a láska sa vytratila z jeho duše v deň,
keď dostal od blízkeho odpoveď plnú nenávisti.
Priateľ zradí priateľa.
Čo potom máme očakávať od nepriateľa?

No napriek tomu nestrácaš nádej.
Tá sa vytratí, až keď ti povie "Zbohom" posledná milovaná osoba.
Zbohom! Len slovo, ktoré ti je dobre známe.
Počuješ ho tisíckrát a nezraní ťa.
Potom ho počuješ raz a smútok sa zmocní tvojej duše,
srdce ti ide puknúť.
Darmo počuješ - Viem ako ti je.
Nie, nikto to nevie.
Slovo, ktoré ti vrazil do srdca priateľ už nikto nevytiahne,
ranu už nikto nezašije.
Tak bolestivé, tak kruté, ale stále len slovo...

A tak sa vraciam tam , kde som kedysi bola sama sebou ..

6. ledna 2010 v 23:56 | Bo
Všetci sa zmenili , a ja som stále tá istá .
Šialená ...
Uzavretá ...
Priateľská ...
Zasnená ...
Tvrdohlavá ...
Som to jednoducha JA so všetkým čo ku mne patrí ...
Vždy budem dlhovlasá odvedla ...
Vždy budete musieť počkať pred mojou izbou kým upracem ...
Ja nepotrebujem počuť , aká som lebo ja to VIEM ....
Ja viem čo dokážem , čo potrebujem , čo chcem , a ako ťa strašne milujem či nenávidím ...
Hudba v mojej "library" nikdy nebude z jedneho štýlu , vždy sa tam nájde od hip-hopu cez rock až po tie pop-ové senzácie , ktoré mnohý tak nenavidíte ale ja ich možno milujem a tancujem na ne celý deň lebo to potrebujem ...
Nerobí mi žiadny problém ísť v teplákoch von a hoci aj na nákupy ...
Moje birmovné meno je Jozefína ...
A už vobec ma nesere to keď sa moje vlasy pod vplyvom vlhka zvlnia ... Lebo vtedy som to JA ...
A čaj s cukro neni čaj ! Ale cukor s vodou . NECUKRÍM ..
Strašne rada jazdím v aute ...
Zásadne sa všetky ťažke veci učím ráno ! Vtedy mi to akosi myslí ....
Som veriaci človek . Aj keď sa nachádzam dade na začiatku ...
Fajčím príležitostne ...
Milujem toľko vecí , ktoré keby ccem vymenovať sa nezmestia ani na stostrán a všetky tie veci mám v izbe ....
Milujem tmu a nenávidím slnko ...
Ešte mi nikto v živote nepovedal "I love you " tak krásne , aby som tu frázu prestala nenávidieť ...
Z princípu sa hádam len vtedy keď mam na to náladu , keď nálada neni tak len mlčím ...
A zo všetkého najviac milujem spánok ..
To je asi odvedľa ale nevadí ....
Malal som na mysli niečo úplné iné ako som tu napísala ale všetko je v úplnom poriadku a tak to zhrniem do poslednej vety ...
Milujem veci , ktoré robím ale stále sa hľadám , bohužiaľ sa nemením tak ako ostatný a začína my to byť dosť blbé preto sa idem meniť z vlastnej iniciatívy a pre vlastné blaho .
Majte ma radi ...


Bo

Aj bolestivá pravda , može vyznieť pekne .

5. ledna 2010 v 1:41 | Bo
Vždy keď sa ma niečo pýtaš chcem povedať pravdu ale tá sa mi nepáči a tak namiesto toho , aby som ti povedala , že sa mám zle poviem " Prakticky je to tak ako som to chcela , lebo som si to tak spravila . " A potom následuje tá istá otázka akurát smerom k tebe ...
A ty už odpovedáš bez prekážok "Zle" ...
Vtedy mám chuť zakričať " Príť ku mne !!!" Ale nejde to . Niešo som si sľúbila a aj tak by si neprišiel ( nie to neni pohľad pesymistu , ale ja ho poznám ) .... A tak pokladám otázku za otázkou a hľadám príčinu , tvojich pocitov .
Cítim , že mi to nechceš prezradiť , že je to osobné a tak zaklamem a odídem ....

A potom sa objaví ona pri mne .
Ďaľšia osoba , ktorej klamať nechcem a tak na tú istú otázku , ktorú som dostala od teba odpoviem tou istou odpoveďou , čo som darovala tebe ..
A náš rozhovor sa vedie už ( mne na nervy liezlom ) stereotype ...
Zas vše dusím v sebe , a hlava mi ide prasknúť keď všetko čo poviem je vlastne v mojej hlave ako niečo čo absolutne nema výzanm riešiť ...
Ale aj tak náš rozhovor nezvrtnem a nepoviem niečo čo by ťa zrejme šokovalo , ale mne by to pomohlo ...
Až sa nakoniec rozlúčime obydve s dobrým pocitom , že sme nič nezklazili ....

Nie ! Tu nemám byť .Nie ! To nie som ja . Nie ! Toto neni to čo robím . Toto NIESOM ja .
Tak sa cítim ..
Všetko čo robím nedáva zmysel - mojej hlave , mojmu telu a ani mojmu srdcu .
Ale ja to robím ...

Vybal si jeho . Nik mi neverí . Ale on a nie ja .
Čítala som to v aute .
Písal o ňom ako keby som ani neexistovala .
Vraví o ňom ako o niekom kto je nadpozemský .
Píše si o ňom .
Vraví a diskutuje s inými o ňom .
A potom sa objavím ja .
A už je to iné . Už som rozmaznaná , uštipačná a nahnevaná . Neviem sa prisposobiť a nikdy som pre neho niČ neurobila .
Príde on povie niečo " prudko inteligetné " a už to stačí .
Myslela som , že sa mi zrútil svet .
Išlo tu o pomer- síl , krásy ,pritakávaní ...
To , že si poviem svoj názor a nasere ma keď sa sľubuje a nesplní je odomňa sebecné a neviem ešte aké .
Ale to keď niekto sklame na plnej čiare , všetko sa mu dá natácke a povie niečo "múdre" je úplne skvelé ...
To , že ja som on - neni pravda ...
Ale to , že ..
On je on sedí ako nič ....

KONČÍM ....