Prečo nechápe , že je to to jediné čo mám . A keď sa mi tam hrabe tak sa hrabe v celom mojom živote ! Prečo to nechápem ?

22. ledna 2010 v 19:47 | Bo
Nervy ..
Hmm .. Nervy ..
Ak nevychytáš moment a nekopneš ty . Dokpú ťa oni .
Tí dobrý odchádzajú a opúšťajú ma . A ty zlý sa na mňa prilepili ako pijavice .
Zostly len únavné hodiny , snaženie sa , hádky a poznámky .
Dnes neviem nič .
Tušila som , že sa tešiť nemám .
Nemala som sa . A nabudúce sa ani nebudem .
Strach .
Zima .
Slzy .
Šťastie .
Chorá ?
Asi .
Zdanie klame .
Ml pravdu .
Je piča .
Báseň ?
Možno .
Pochopiť ?
Nedá sa .
Ľúbiť ?
Neľúbiť !
Sex?
Prachy!
Živnosť ?
Bordel .
Svet ?
Moj svet !
Tma ?
Slnko!
Ocino ?
Ano !
Leto ?
Jar !
Škola ?
Gympel !
Ona ?
Ona !

Čo bude ďalej ?
Zvládnem to ?!
Musím .
Potrebujem čas .
Potrbujem vzduch .
A cítim potrebu žiť .
Zas sex ?
Nie .
Vzduch , vietor , pisok , my .
My sme piesok planéty .
Umrieme a všetko ostane rovnaké .
Stromy , more , ryby , ľudia .
Všetko .
To nás učila .
A zrazu chce odísť .
Nenachádzm iné slovo len "šit".
Žiť ?
Načo ?
Primitívne .
Ale potrebné ?
Kurvá !
Ziapal .
Barborka .
Oslovoval .
A zrazu .
Nič .
Cit ?
Hodinky !
Boh ?
God !
1?
I!

(Tento príspevok nedáva zmysel no neni v žiadnom rozpore s myšlienkami autora )
Za pochopenie .
Sa neďakuje .
Bo
 

Všetci ideme do jedného cieľa . Len inou cestou .

17. ledna 2010 v 23:00 | Bo
Premýšlali ste niekedy nad tým , že či to čo chcete si zaslúžite ?
Chcete to bez ohľadu na to , či to potrebujete .
Chcete to preto , aby ste to mali .
Ale zaslúžite si to ?
Mnohokrát keď človek niečo nesmierne chce tak sa nevedomky stáva sebcom .
Podotýkam , že nevedomky .
Podporujem a vždy budem podporovať ľudí okolo mňa v ich ceste .
Milujem to keď mi niekto povie čím chce byť , čo chce dokázať , čo potrebuje .
Milujem to .
Vtedy vidím tu originalitu v tej osobe .
Nejde mi o výzor . Nejde mi o peniaze . Ide mi o ich sny .
O to ako sa krásne cítia keď vá
m vravia čo chcú .
Vtedy sa ocitnú na tom mieste , v tom okamihu , s tou osobou s ktorou chcú byť .
Úsmev a únik od reality .
To im napomáha .
Preto žijú .
Preto žijem aj ja .
Možno som taká tá typicky zasnená slečna s rozumom dieťaťa .
Ale ja pre to žijem .
Žijem pre názory iných . Žijem ich spoločnosťou .
Nedávam sa nimi ovplyvňovať alebo meniť len ich milujem .
Milujem keď na mň zvreští lebo je nervózna , milujem keď sa na mňa hodí a skoro mi vybije všetky zuby lebo je to ona , milujem keď vreští na celú ulicu bez ohľadu na to , že všetci na ňu čumia a ja sa smejem na zemi , milujem to ako sa mi pozdraví a ja ho nevidím .
Oni su kamaráti a ja milujem na nich doslova všetko .
Lebo sú to osoby , ktoré keby vedia ako sa cítim tak ma stisnú a vynadajú lebo som im to nepovedala skor .
Sú to tie bezcharákterné osoby s nenormálny charakterom . (Veta dáva zmysel asi len mne )
Sú to úplne odlišné osobnosti .
Za to čo som ich kedysi chcela zabiť , za to ich dnes milujem .
Za všetky tie hodiny keď som ich stratila a stopovala . za celé tie dni keď sme behali ako zmyslov zbavený a kričali "Láska je najviac " . Za celý ten čas čo sme náhodným ľudom prikazovali , aby zavolali blýzkym a povedali im ako ich milujú .
Za to , že robia všetko naopak . Ale úplne všetko .
Za to ich milujem ....

Kam dál

Reklama